Blog
Americký školský systém: 7 hlavných rozdielov

Chceš vedieť, ako študujú študenti amerických stredných škôl? Tak čítaj ďalej.

1. Školský rok začína už v auguste

Prvý veľký rozdiel v americkom školskom systéme oproti tomu slovenskému. Americké stredné školy sa od slovenských škôl dosť líšia. Škola v USA zvyčajne začína 13. augusta a končí okolo júna. Je rozdelený na dva semestre, počas ktorých na jednotlivých predmetoch zbieraš body. Niektoré predmety sú povinné a niektoré voliteľné.

Počet predmetov závisí od školy. Menej študentov zvyčajne znamená menej predmetov.

2. Školské prázdniny a pol dňa voľna

Prázdniny sú podobné ako na Slovensku - oddýchneš si počas Vianoc, Veľkej noci, jarných  a jesenných prázdnin, a samozrejme, sviatkov. Školy majú aj “half day” - študenti niekoľkokrát za semester strávia v škole len pol dňa.

3. Zabudni na MHD-čku. Deti majú špeciálny školský autobus

Viete kedy začína škola v Amerike? Vyučovanie začína už o 7:00, školský autobus prichádza zvyčajne o 6:15. Mne teda neostáva nič iné ako o 5:30 ráno vstať, obliecť sa, naraňajkovať... a bežať. Musím sa priznať, nie vždy to je ružové a niekedy s tým mám veľký problém. Deti do školy zbierajú typické žlté autobusy. Ja mám “autobusovú zastávku” asi 50 metrov od domu.

4. Deň nestráviš v jednej triede

Každý študent má svoj vlastný rozvrh a každú hodinu má v inej miestnosti. Naša škola je dosť veľká, takže niekedy musím z jednej hodiny na druhú utekať, aby som to stihla.

Môj rozvrh hodín:

1. 07:00-07:56 Angličtina
2. 08:01-08:48 Americka história a geografia
3. 08:53-09:41 Svetová história a geografia
4. 09:45-10:33 Matematika
5. 10:37-11:25 ESL (angličtina ako druhý jazyk)
6. 11:29-12:17 Obed
7. 12:21-13:09 História filmu
8. 13:13-14:00 Ekológia

5. Americká “lesson” nie je slovenská “hodina”

A tu je ˇ´další veľký rozdiel v americkom školskom systéme. Chodím na najväčšiu školu v štáte, takže som mala na výber veľa predmetov. Škola je moderne vybavená. V každej miestnosti je obrovská “telka”a dve tabule, ktoré využíva učiteľ.

Na jednej hodine je okolo 20 žiakov. Samozrejme, závisí od predmetu. Napríklad, na angličtine je cca 30 študentov a až dvaja učitelia.

Vyučovacie hodiny v Amerike sa od slovenských výrazne líšia. Učitelia vždy pred začiatkom hodiny čakajú študentov pred triedou. Skoro každý učiteľ je kamarátsky, pozdraví a opýta sa, aký si mal deň. Je to veľmi pekné. :) Samozrejme, nájdu sa aj takí, čo až takí milí nie sú. Výnimky sú všade.

Obvykle je na tabuli zakaždým napísané, aký je plán vyučovacej hodiny. Učitelia sa zvyknú študentov opýtať, či majú niečo nové alebo zaujímavé, o čo by sa chceli podeliť. Na škole sa hrá futbal, takže sa zvykneme rozprávať aj o tom. Nedávno bol jeden z učiteľov v Chicagu, takže sme sa dozvedeli, čo všetko videl a zažil.

Nie je to však pointa celej hodiny. :) Vyučujúci vysvetlia učivo, uvedú príklady a robia všetko pre to, aby to študenti pochopili.

6. Nejde tu len o známky v škole

Druhá časť hodiny je praktickejšia. Žiaci pracujú na zadaniach. Známky sú podstatné, ale snahou každého učiteľa je, aby študent naplno rozumel. Nestačí sa nabifliť a napísať test na A-čko.

Táto vec sa mi páči najviac. Mám pocit, že učitelia na slovenských školách majú väčšinou radi študentov, ktorým to páli, sú šikovní a nie sú s nimi problémy. Ak však študent nie je až taký rýchly, a nejde mu každý predmet, je vzťah s učiteľom trochu horší.

Tu učiteľ na známky nepozerá. Ak študentovi niečo nejde, snaží sa mu pomôcť’ a povzbudiť’ ho slovami: “Ak niečo nevieš, opýtaj sa. Učitelia sú tu na to, aby ti pomohli. Ak sa budeš viac snažiť, tvoje výsledky sa zlepšia”. Myslím si, že pre každého študenta je takýto postup veľmi povzbudivý.

Ani mne hneď všetko nešlo. Prvý mesiac som bola veľmi zmätená a bála som sa, že to nezvládnem. Teraz, aj keď sa neviem dočkať rodiny, vôbec sa neteším na náš slovenský školský systém. Chodím na gymnázium a nie vždy to je ľahké. Veľa vecí, ktoré sme prebrali si už nepamätám. Len som sa ich naučila a nesnažila som sa tomu rozumieť.

Na strednej škole v USA to je iné. Uvediem príklad: Na dejepise sme brali Francúzsku revolúciu. Učiteľ vysvetlil, čo mal a opýtal sa nás, či si to pamätáme zo základnej školy. Niektoré témy vysvetlil zábavne, takže zapamätať si to nebol problém. Potom nám dal napísať’ krátku esej o našom názore na Francúzsku revolúciu - ako to vnímame my. Neučíme sa len fakty, môžeme rozvíjať svoj vlastný názor a diskutovať o tom, čo bolo. Myslím si že si to budem dlho pamätať. Keby som sa to len “nabiflila”, napíšem písomku a zabudnem na to. Takýto systém učenia sa  mi páči :)

7. O domácej úlohe sa nedozvieš len z tabule

Študenti majú každý deň kopec D.Ú. Učitelia ich často pripomínajú, píšu ich na tabuľu a posielajú zadanie aj na školskú stránku. Nemôže sa stať, aby si na ňu zabudol. Dostávame aj projekty a práce, ktoré nám lepšie pomáhajú zapamätať si tému, o ktorej sme sa učili na hodine.

Rozdielov medzi slovenským a americkým školským systémom sa určite nájde viac. Toto sú len tie, ktoré mne najviac utkveli v pamäti.

Určite odporúčam každému študentovi aby si vyskúšali aj iný vzdelávací systém ako ten slovenský.  Nie každá krajina takúto možnosť má. Je to skvelá príležitosť, ako sa stať samostatnejším a rozumnejším. Veľa ťa to naučí. A zlepšenie si angličtiny je super prídavok. :)