Stredoškolské štúdium v zahraničí
11.02.2020
Volám sa Dorota a momentálne študujem na strednej škole vo Švédsku.
Túto krajinu som navštívila niekoľkokrát predtým, ako som tu začala študovať, a to hlavne vďaka mojej voľnočasovej aktivite – orientačnému behu. Keďže Švédsko, ako aj celá Škandinávia, je rajom pre orientačných bežcov, mala som niekoľko možností zúčastniť sa tu na sústredeniach alebo pretekoch. Už od mojej prvej návštevy sa mi tu veľmi páčilo, a keď bola možnosť niekam ísť na študijný pobyt, neváhala som a vybrala si túto krajinu, v ktorej ma očarili mestá, príroda, ľudia, ale aj výborné jedlo!
Bývam u hosťovskej rodiny v mestečku Surahammar, neďaleko od mesta Västerås, ktoré leží približne hodinu na západ od Štokholmu. Do školy chodím do už spomínaného Västeråsu, na najväčšie gymnázium v meste, ktoré zároveň patrí medzi tie najstaršie v celom Švédsku. Škola má štyri budovy a napriek tomu, že som tu už nejaký ten čas, stále sa poriadne nevyznám, kde je aká učebňa.
Švédske stoly a žiadne zošity
Školský systém vo Švédsku je rozdielny od toho slovenského. Po povinnej 9-ročnej základnej škole žiak prechádza na 3-ročné gymnázium. Gymnáziá však nie sú všeobecné ako u nás – každý si vyberie svoj program, podľa toho, čo ho zaujíma. Od zameraní na prírodné vedy, spoločenské vedy, jazyky, techniku, až po zameranie na rôzne zamestnania (v týchto prípadoch môžeš ísť rovno po gymnáziu pracovať, súčasťou vyučovania je aj prax). Programov je množstvo, preto nenájdeš všetky na jednej škole. Na mojej škole nájdeš len päť.
Ja som bola zaradená do triedy zameranej na jazyky – humanitný program. Tu sa žiaci učia okrem angličtiny dva ďalšie cudzie jazyky (nemčina, španielčina, francúzština, taliančina, arabčina, ruština), švédčinu, social studies, čo je niečo ako naša občianska a dejepis dokopy, filozofiu, ktorá na druhý polrok bola vymenená za náboženstvo (tu sa učia o svetových náboženstvách), telesnú a potom si môžete vybrať medzi matematikou alebo rétorikou. Ja nemám všetky predmety s mojou vlastnou triedou, nechodím na ich náboženstvo a social studies, zato chodím na švédčinu s triedou, ktorá ma švédčinu ako druhý jazyk, nie materinský.
Vyučovanie začína každý deň inak a aj pre každého je to rôzne. Hodiny nebývajú presne 45-minútové ako u nás, ale každá má inú dĺžku. Môže mať 30 minút, ale aj vyše 90 minút.
Platí to aj pre prestávky. Málokedy má prestávka len 10 minút, väčšinou to je 20-30 minút medzi hodinami, plus jedna dlhá prestávka na obed, ktorá trvá 50 minút až dve hodiny.
Obed sa vydáva 10:30 – 12:45 a je formou švédskeho stola. Vždy sú na výber najmenej dve hlavné jedlá, z toho jedno vždy vegetariánske. Tiež tu nájdeš aj stôl s vegánskym jedlom. Na výber máme aj veľa druhov zeleniny a aj miešané šaláty. Najlepšie však na tom je, že obedy sú úplne zadarmo pre každého.
Známok a skúšania je omnoho menej než u nás. Stupnica známok je A-F, s tým že A je najlepšie. Z predmetov ako je matematika a jazyky sa na konci školského roka píšu National testy. Je to povinné a výsledky sú značnou časťou koncoročného hodnotenia.
Každý žiak pri nástupe na gymnázium dostane notebook, ktorý má požičaný až do konca svojho štúdia. Nemáme až tak veľa učebníc, zato veľa pracujeme s počítačom. Často píšeme, alebo robíme iné aktivity práve na nich. Dokonca nemusíš mať ani založený zošit, lebo ho v podstate nepotrebuješ.
Keď sa učíš tri reči naraz…
Predtým ako som prišla, bála som sa, aké to bude s jazykom, pretože po švédsky som vedela povedať len Hej!, čo znamená “ahoj”. Vedela som, že vo Švédsku vie takmer každý po anglicky, ale predsa len, budem chodiť do školy, ako to mam všetko zvládať? Moje obavy zanikli hneď po prvom dni v škole.
Najprv som sa stretla so zástupkyňou riaditeľa. Ona mi povedala, že učitelia vedia o tom, že neviem švédsky, a že na začiatku so mnou budú komunikovať po anglicky, kým sa jazyk aspoň trochu nenaučím. Neskôr som sa stretla s mojou novou triedou. V triede je nás síce iba 12, ale všetci sú milí a nemala som problém si nájsť kamarátky a kamarátov.
Čo sa týka učiteľov, bolo to taktiež bezproblémové. Vzťah medzi žiakmi a učiteľmi je veľmi rozdielny. Je to tu oveľa viac uvoľnené a priateľské, učiteľom tu tykáme a oslovujeme krstnými menami a podobne.
Moje zvládanie školy je asi takéto: švédčina, telesná, angličtina v pohode, na matematike mám super učiteľku, ktorá mi veci vysvetľuje po anglicky. Najväčší problém mám asi s nemčinou.
Ani nie preto, že by sme sa učili ťažké veci, ale na týchto hodinách bývam najviac zmätená, kvôli tomu, že vtedy mám v hlave všetky štyri jazyky, ktoré viem – nemčinu, ktorú sa učíme, švédčinu, v ktorej všetci hovoria a v ktorej sú zadania, angličtinu, s ktorou sa rozprávam s ostatnými, a samozrejme, slovenčinu. Ešte horšie je to, že švédčina a nemčina sú celkom podobné, čo mi pomáha v učení sa švédčiny, lenže na nemčine to je zrazu jeden obrovsky mix týchto dvoch jazykov.
Prvé dva mesiace som mala veľmi veľký problém rozumieť, kto čo hovorí, no po nejakom čase som začala rozumieť viac a viac a teraz môžem povedať, že rozumiem dosť veľa. Nie úplne všetko a vždy (veľmi záleží aj od toho, kto hovorí), ale väčšinou aspoň viem, kto sa o čom rozpráva. Navyše, je naozaj pravda, že takmer každý vie anglicky, takže vždy sa môžem len opýtať, či to môže zopakovať po anglicky a dorozumieť sa nie je žiaden problém.
Nech žijú sviatky (alebo “Ako sa stane z Doroty Lucia”)
Keďže býva vo Švédsku od septembra-októbra až do marca vážne tma (momentálne vychádza slnko 8:41 a zapadá 15:28), Švédi dosť oslavujú všetky zimné sviatky. Už v novembri ste mohli vidieť takmer v každom okne svietiacu hviezdu, sviečky, svetielka, a rôzne iné vianočné dekorácie. V meste bolo všade obrovské množstvo vianočných svetielok, takže si sa necítil až tak depresívne.
Okrem Vianoc sa vo Švédsku oslavuje aj Svätá Lucia. Každý rok, 13. decembra je po celej krajine v školách alebo kostoloch organizovaný sprievod, kde jedno dievča – Lucia sprevádzaná niekoľkými ďalšími ľuďmi, spieva rôzne pesničky o Lucii a Vianociach. Všetci, ktorí sú v sprievode majú dlhé biele šaty, dievčatá majú okolo pása červenú stuhu, každý drží sviečku. Luciu spoznáš podľa toho, že má na hlave korunu so sviečkami (naozajstné horiace sviečky!). Vyzerá a znie to veľmi pekne.
Moja škola mi však umožnila prežiť tento typický švédsky sviatok o niečo výnimočnejšie – navrhli mi, aby som bola Luciou ja. Súhlasila som, bola som veľmi nervózna, ale stálo to za to. Bezpochyby to bol zatiaľ jeden z najkrajších zážitkov, nielen počas môjho pobytu, ale celkovo v mojom živote.
Strach je prirodzený (a dá sa prekonať!)
Viem, že to vyznie ako klišé, ale zistila som, že citátom „Urob to, čo sa bojíš urobiť,“ sa niekedy oplatí riadiť. Nie som ten typ človeka, ktorý skočí do všetkého bez rozmyslu, presne naopak. Lenže aj vďaka tomuto pobytu som si uvedomila, že na niektoré veci je iba jedna šanca, a aj keď sa možno bojíš, väčšinou to dopadne dobre, s nezabudnuteľným zážitkom.
Predtým, ako som sem prišla, som sa bála. Aké to bude, čo ak si nenájdem kamarátov, čo ak moja rodina nebude dobrá. Išla som do krajiny, ktorej jazykom nehovorím. Ale momentálne zažívam najlepšie chvíle môjho života.
