Blog
Prečo odísť do zahraničia?

Tiež si možno teraz kladieš otázku "Prečo odísť do zahraničia?". Veď dobré univerzity máme aj na Slovensku. Je to predsa jednoduchšie, nemusím sa sťahovať do novej krajiny, nebudem ďaleko od domova, mám tu kamarátov...

No po vlastnej skúsenosti s vysokoškolským štúdiom na Slovensku ti poviem, že až také skvelé to nie je. Tiež som mala po maturite podobné myšlienky. Lákalo ma štúdium a život v zahraničí, zdokonaliť sa v angličtine, cestovať, spoznať nové kultúry a hlavne študovať na škole, ktorá ťa bude baviť. Nechcela som zostať celý život v malých zabudnutých Topoľčanoch, kde si človek ani nevie nájsť prácu. No vtedy prišli pochybnosti. Zvládnem to finančne? Môžem si to dovoliť? Nebude to príliš drahé? Nevrátim sa po roku späť na Slovensko s nulou na účte? Tieto pochybnosti boli u mňa silnejšie ako túžba vycestovať.

Takže keď prišiel september, nastúpila som na Fakultu aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave s nádejou, že to bude presne to, čo hľadám. Je to predsa jedna z tých lepších na Slovensku, nie? Prvý šok prišiel hneď v prvý deň výučby. Ako poslednú hodinu sme mali marketing vo francúzskom jazyku. Úprimne, keby sa teraz začneš prvýkrát učiť po francúzsky, máš rovnakú a možno aj lepšiu výslovnosť ako náš vtedajší profesor. Keď nám začal diktovať svoje 30 - ročné poznámky lámavou francúzštinou, ktorej nikto z nás nerozumel, moja nádej o dokonalom štúdiu jazykov v Bratislave sa úplne vyparila.

Takýchto úderov pod pás nastalo niekoľko. Napríklad, keď nás jedna pani profesorka požiadala kúpiť si učebnice francúzštiny na úrovni A2, zatiaľ čo druhá si s nami tvrdohlavo prebrala úroveň C1. Poviete si, že niekde sa zrejme stala chyba. Nestala. Tu medzi sebou profesori jednoducho nekomunikujú. Takto to bolo celý rok. Netušili sme, s kým sa učíme gramatiku, s kým konverzáciu, všetci s nami chceli preberať z každého trochu a preto nič z toho nebolo kvalitné. Ale aby to nebola len kritika, narazila som aj na zopár dobrých učiteľov. Ale naozaj len zopár.

Po dvoch mesiacoch takéhoto štúdia som si uvedomila...

Po dvoch mesiacoch takéhoto štúdia som si uvedomila, že 3 roky tu nevydržím. Desila ma predstava, že skončím bakalárske štúdium, no moja francúzština aj angličtina zostanú na rovnakej úrovni ako po maturite (nehovoriac o tom, že v druhom ročníku mal pribudnúť tretí jazyk). Povedala som si, že chcem štúdium, ktoré ma obohatí o vedomosti, naučím sa plynule komunikovať, a hlavne štúdium aplikovaných jazykov bude tie jazyky naozaj aplikovať, čo sa o našom marketingu povedať naozaj nedalo (španielčinári aj nemčinári ho mali dokonca po slovensky). Univerzitné štúdium má byť predsa o tom, že to človeka baví, že sa učí nové veci a skončí múdrejší a pripravený na povolanie.

Nechcem ti teraz tvrdiť, že pokiaľ neodcestuješ, tak v živote nič nedosiahneš. Vysokoškolský titul ti dá akákoľvek škola, dokonca aj hociktorá súkromná, čo nie je ani akreditovaná. Ide ale o to zhodnotiť si svoje priority. Pokiaľ nechceš vysokou školou len nejako prejsť, aby si dostal titul a po štátniciach zistiť, že si sa za tie roky nič nové nenaučil, štúdium na vysokej škole v zahraničí je určite lepšia voľba. Na Slovensku totiž stráviš celé noci nad knihami, budeš sa naspamäť bifliť poučky, ktoré raz použiješ v teste a hneď ako zazvoní na prestávku, na ne zabudneš.

Skús si spomenúť na tú písomku z biológie v prvom ročníku strednej, kedy si sa niekoľko dní učil, z ktorých častí sa skladá bunka, ako sa tie konkrétne časti povedia po latinsky a na čo slúžia, aké majú vlastnosti a tak ďalej. Koľko si z toho pamätáš teraz? Alebo v akom roku a na akom mieste sa odohrala ktorá bitka. A presne na tomto je založené vzdelávanie v našom štáte. Na nabaľovaní informácii, ktoré aj tak po krátkom čase vypustíš z hlavy.

Naopak v zahraničí je väčší dôraz kladený na prax - projekty, skupinové práce, workshopy atď. Budeš sa učiť ako tie konkrétne veci, ktoré si sa učil, fungujú v praxi. Toto je jeden z hlavných dôvodov, ktorý ma vylákal za hranice. Diplom na Eube by síce mohol byť fajn, ale naozaj by som sa za tri roky naučila plynule hovoriť dvoma alebo troma jazykmi? Po mojej skúsenosti tomu veľmi neverím.

Je to veľká výzva, no určite ti odporúčam

Ďalšia vec, o ktorej si už určite veľakrát čítal, je osamostatnenie sa. Osamostatniť sa vieš aj u nás, keď si namiesto internátu prenajmeš byt, a musíš si potom sám zarábať, aby si stíhal platiť nájom. Sám si musíš oprať, navariť, upratať a podobne. Toto podľa mňa nie sú výhody štúdia v zahraničí, ale základné schopnosti, ktoré by mal človek v živote nadobudnúť, či už študuje v Nitre, Prahe, Londýne alebo Amsterdame. No predsa len, keď si ďaleko od domova, je to o niečo ťažšie. Po prvé, pôjdeš lietadlom, takže počet vecí, ktoré si vezmeš so sebou je veľmi obmedzený. Ani si nespomenieš na to, koľko vecí si doma bral ako samozrejmosť a tu ti zrazu chýbajú. Ďalší problém je, že nemáš auto a ani tu nepoznáš nikoho, kto by ho mal, takže nábytok, ktorý si kúpiš, budeš nosiť pešo cez mesto tak ako ja s priateľom (naozaj neodporúčam, objednať si dodávku je síce drahšie, ale lepšie ako behať po meste s kuchynským stolom na ramenách). Jednoducho, pri akomkoľvek probléme, si nemôžeš odbehnúť domov a požiadať otca, nech ti požičia auto alebo pomôže opraviť bicykel. Zrazu zistíš, že tvoja angličtina nie je až taká skvelá ako bola na Slovensku, že vybaviť si bankový účet nie je také jednoduché a že to, čo sa hovorí o upršanom anglickom počasí je naozaj pravda a bez dobrého pršiplášťa sa nezaobídeš.

Je to veľká výzva, no určite ti odporúčam ju skúsiť. Dokonca ani finančne to nie také náročné, ako som sa najskôr bála. Je fajn mať odložené nejaké peniaze na začiatok, ak nechceš byť 100% závislý od rodičov, ale nepotrebuješ byť milionár, aby si mohol odísť do zahraničia. A ani tá karanténa nebola až taká zlá. Takže niet sa čoho báť. Dá ti to mnoho skúseností, či už po študijnej alebo inej stránke.  No a keď sa po škole vrátiš späť domov, budeš mať obrovskú výhodu oproti tým, čo zostali doma. Študoval si v zahraničí na kvalitnej univerzite, máš viac praktických skúseností ako slovenskí absolventi a vieš plynule po anglicky. No nestojí to za pokus?