Stredoškolské štúdium v zahraničí
29.03.2022
To bola prvá otázka, ktorú som si kládla, keď som sa dozvedela prvé informácie o mojej budúcej hostiteľskej rodine v Nemecku. O pár dní som sa s rodinou skontaktovala a už vtedy bolo jasné, že sú to milí ľudia, no napriek tomu som do posledného dňa horela nedočkavosťou a samozrejme mi hlavou behalo „Čo ak..?“.
Cestovala som autom takmer 12 hodín, no po dlhej ceste ma čakalo milé privítanie, no zároveň aj menší šok. O pár hodín som už bola zabývaná. Na druhý deň som neváhala a išla sa prebehnúť po tejto malej dedinke – Völlen - až som sa dostala do najbližšieho mesta, Papenburgu, v ktorom sa nachádza aj moja škola, do ktorej som prvýkrát išla po niekoľkých dňoch. Obrovská škola, nový kolektív, iný systém, noví učitelia.... Aj na to si treba zvyknúť, no všetci sú veľmi milí a vždy, keď niečo neviem, ochotní pomôcť, či vysvetliť.
Takisto ako v škole aj doma si perfektne rozumieme. Za prvé tri týždne som tu stihla osláviť svoje 17te narodeniny, keď ma hneď ráno čakalo milé prekvapenie a večer sme sa spoločne zabavili. Narodeniny zvyknem vždy oslavovať s kamarátmi, rodinou či známymi. No tieto boli úplne iné. Na výmennom pobyte v Nemecku som bola iba 2 týždne a ešte som sa len "zabiehala", no napriek tomu som si ráno našla milé prekvapenie. Na mieste, kde vždy stoja už nachystané raňajky, bola sviečka a milý darček. Všetci mi zagratulovali, a čo som najmenej čakala, aj spolužiačka v škole. O dva dni, v piatok, sme sa spoločne s rodinou a ich známymi vybrali na večeru a v neďalekom meste sme si zahrali bowling. Určite na tieto narodeniny tak skoro nezabudnem.
