Blog
Vitajte v Canterbury

Ahojte! Už som v Canterbury, prišla som sem o týždeň skôr, ako sa začala škola. Či sa to oplatí? - Určite!

NOVÝ ZAČIATOK

Prvý deň by som rozhodne nenazvala ľahkým. Keďže som si dopredu nekúpila autobusový lístok z Londýna, na Victoria Station som si počkala tri hodinky, kým som sa dostala na prvý nevypredaný autobus. Nemala som veľmi predstavu, kde presne sa nachádza kampus školy, a tak som sa hneď som príchode do Canterbury pustila do čítania mapy. Nie som v tom vôbec dobrá, každú chvíľu som sa pýtala na cestu, až ma nakoniec po prevzatí kľúčikov jeden zo študentov-dobrovoľníkov radšej odprevadil priamo ku dverám a pomohol mi s vecami.

Victoria Station v Londýne - celkom pekné miesto na prestup (zdroj:networkrail.co.uk)

Ako ste videli na fotke z letiska, kufor nebol dosť veľký na periny, a tak som spala v župane pod dekou s mikinou namiesto vankúša. Či som si ich nemohla kúpiť priamo v ten deň? Jasné, mohla. Ale rozhodla som sa depkárčiť. Tak strašne som chcela ísť domov, že som sa ani nevybalila! Ale prišlo ráno a čas pustiť sa do novej výzvy!

V nedeľu prebehla registrácia v univerzitnej knižnici. Všade bolo síce plno ľudí, ale všetko išlo hladko. Po preplakanej noci mi nepadlo nič lepšie ako káva a nákupy s kamarátkou, veď to poznáte. Kúpila som si periny – posledné, lampičku do izby, pár vecí do kuchyne a všetky ostatné veci na prežitie. Mala som dosť času, tak som sa prešla po uličkách mesta a zistila som, že je to tu skutočne kúzelné.

Čarovné Canterbury (zdroj:neverseenbefore.net)

Spoznala som prvú spolubývajúcu a postupne som si začala spisovať veci, ktoré ešte musím vybaviť: účet v banke, NIN (číslo, aby ste mohli legálne pracovať v Anglicku), obvodného lekára – zaregistrovala som cez univerzitu, takže som mala o starosť menej – sociálne štipendium, potvrdenia o návšteve školy. Bolo toho skutočne dosť a stále som sa tu cítila cudzo. Jediné, na čo som myslela, bolo kúpiť si letenky domov.

PRVÝ TÝŽDEŇ

Ďalšie dni boli oveľa lepšie. Dostala som sa medzi mojich budúcich spolužiakov, máme prideleného osobného tútora z profesorov, na ktorého sa môžeme obrátiť v prípade akýchkoľvek problémov.

A už keď sme pri nich: som neskutočne rada, že Briti sú takí, akí sú. Neustále ochotní pomôcť. A na univerzite to platí dvojnásobne. Majú vytvorených niekoľko oddelení, kde vám vedia pomôcť takmer s čímkoľvek. I-zone, pre všetky možné otázky alebo ak neviete, na koho sa obrátiť. Zvlášť kancelárie pre medzinárodných študentov, poradňa pre finančné, ale aj psychické problémy, osobný tútor. Potrebujete radu od staršieho spolužiaka? Prihláste sa do mentoringu! Je to pre mňa pomoc, keďže tu nikoho nepoznám a na dome som len s prváčkami.

A TERAZ NIE O ŠKOLE

Zrejme vás budú zaujímať akcie, ktoré sa mi tu najviac páčili - alebo, čo by sa mohli páčiť vám. Ja som sa strašne tešila na Tea Party! Akcia iba pre medzinárodných študentov (takých bolo viac), kde sme spoznali kopu ľudí pri čaji s mliekom, skvelých zákuskoch a ovocí. A aby to nebolo také klišé, tak nebol o piatej, ale o pol šiestej. Ale odpustila som im to. Potešila ma aj možnosť porozprávať sa s našimi budúcimi profesormi, je to pre mňa nový systém a toto bola chvíľa, keď sme sa mohli spýtať na všetko.

Tea Party (zdroj: @christchurchsu)

Cez týždeň sa toho dialo veľmi veľa, asi každý večer nejaká párty, tematické programy – Pizza párty, Fitness Friday, Foodie Friday, mysleli na každého.

Najlepší bol Freshers' Fayre. Ide o akciu, kde sa predstavujú najrozličnejšie kluby a služby CCCU univerzity.

Freshers' Fayre (zdroj: @christchurchsu)

Môžete sa rovno zapísať alebo aspoň získať nové informácie. A môžem povedať, že si vyberie skutočne každý. Športové kluby ako rugby, box, hokej, futbal, veľa z nich aj ako čisto ženské tímy, umelecký krúžok, kreatívne písanie, tanec, zbor, dobrovoľníctvo v Afrike a ešte oveľa viac sa skrývalo v stánkoch v knižnici. A mimo nej to bolo hlavne o drinkoch zadarmo a propagovaní rôznych klubov v meste.

Na výber je množstvo klubov (zdroj: @christchurchsu)

Okrem kopy letákov som prišla aj k pizzi a koláčikom zadarmo, mám kopu pier, notesov a možno sa na mňa usmialo šťastie v jednej z mnohých súťaží, do ktorých sme sa mohli zapojiť. Dozvedela som sa nové veci o životnom štýle a zdravom stravovaní tak, aby sa dal zrealizovať v študentskom rozpočte.

ČO VŠETKO SOM UŽ STIHLA?

Rada by som vám povedala  z prvej ruky, aké sú tunajšie kluby, veď aj o tom je vysoká škola. Keďže som však nebola ani v jednom, mám len odkázať, že budete ľutovať, ak budete ako ja.

Na druhej strane, mala som fish and chips so zázvorovým pivom v pravom pube s novými spolužiakmi, stihla som sa vymknúť a v požičaných teniskách som bežala po pomoc na recepciu a spravila som krásny kreslený poster v rámci súťaže medzi krúžkami študentov pod vedením ich tútorov.  

Fish and chips

Otváracie hodiny knižnice zistené (až do jednej ráno, cez skúškové 24/7), už len nájsť miesto, kde robia poriadnu kávu a študentský život sa môže začať!