Vysokoškolské štúdium v zahraničí
04.10.2017
Ahojte! Volám sa Katka a tento rok som skončila Gymnázium Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici. Pokračovať som sa rozhodla na Canterbury Christ Church University v odbore Finance. Sama seba som sa veľakrát pýtala, prečo vlastne študovať v Anglicku?
PREČO IDEM PREČ?
Poznám dosť mladých ľudí, ktorí sa rozhodli študovať v zahraničí. Určite aj vy. Všetci sú sebavedomí, nesmierne inteligentní a nepochybovali o svojom rozhodnutí. Nemyslela som si, že niekto ako ja, čo si celkom neverí a do poslednej chvíle pochybuje, sa na toto dá.
Či to zvládnem? Neviem. Ale verím, že áno. Nedlhujem to len sebe. Pomáhalo mi toľko ľudí, že by bola škoda vzdať sa tejto šance. A ktovie, aké podmienky vymyslia po Brexite, možno by som si búchala hlavu o stenu, keby som nešla. A možno, ak sa mi to podarí, niekto ako ja to vyskúša tiež. Nie celkom istý svojím rozhodnutím, ale s poriadnou dávkou odvahy a optimizmu.
Okrem toho, ak mám byť úprimná, nad inou krajinou som ani neuvažovala. Po referenciách a osobnej skúsenosti so slovenskou vysokou školou som si bola istá, že tu zostať nechcem. Najprv som sa však bála podať si prihlášku do Anglicka. Napriek bilingválnemu štúdiu som o svojej angličtine vysokú mienku nemala. Presvedčila ma hlavne podpora rodičov a naliehanie profesorov, ktorí vo mňa verili viac, než som si myslela.
A okrem toho, zostať doma a učiť sa naspamäť poučky na skúšku by bolo príliš jednoduché, nie?
Navyše, štúdium v zahraničí prináša nesporné výhody. Určite je to zlepšenie jazyka, ale aj iný (podľa mňa lepší) školský systém a to, že táto skúsenosť prinúti človeka viac sa osamostatniť. Život na internáte mám vyskúšaný, ale kultúrnu rôznorodosť, ktorá mi na Slovensku chýba, nie.
ČO NA TO OSTATNÍ?
Bola som zvedavá aj na reakcie okolia. Bývam v malej dedine a ani stredná škola nebola taká veľká, že by si vás učitelia nevedeli zapamätať. Bolo teda aj prirodzené, že sa zaujímali, kam idem študovať ďalej. Na moje prekvapenie, po mojej odpovedi vždy súhlasne prikyvovali a želali mi veľa šťastia. S negatívnou odozvou som sa doteraz nestretla.
Senohrad - tu som vyrastala
Najviac mi drží palce rodina, napriek tomu, že sa o mňa bojí. Kto by sa aj nebál, keď pozerá tie negatívne správy. O to viac si ich dôveru vážim. Bez ich podpory by som zrejme zostala na škole na Slovensku.
Nehovorím, že školy tu sú zlé, no mne by tunajší systém nevyhovoval. Na gymnáziu som sa s niektorými predmetmi natrápila dosť len preto, že je to v osnovách, nechcem v tom pokračovať aj na výške. A anglický systém sa presne tomuto pokúša vyhnúť.
NIE JE VŠETKO RUŽOVÉ
Najprv ma však, ako určite aj veľa iných, odradila finančná náročnosť štúdia v zahraničí. Rozhodne to nie je zadarmo. Mamina je učiteľka. A mať v dvadsiatich rokoch na krku pôžičku, to tiež nie je sranda. Pre väčšinu rodín je školné viac než 9 000 libier na jedno dieťa veľa.
A to nehovorím o bývaní - v mojom prípade do 500 libier mesačne. Chcela som totiž bývať aspoň na začiatku na kampuse. Možno inde je to lacnejšie, ale podľa cien na internete o veľa nie.
kampus v Canterbury Christ Church University
Ďalej sú to náklady na knihy, stravu, šatstvo... Je možné žiadať o štipendium od nášho ministerstva, ale až v septembri, čo určite využijem. Nie sú zriedkavé ani výzvy bánk a iných inštitúcií, no treba ich sledovať pravidelne. Kvôli môjmu váhaniu som o takéto príležitosti nateraz prišla. Bola som veľmi rada, že mi v Interstudy všetko ohľadom financovania vysvetlili a pomohli aj vyplniť papiere, ktorých rozhodne nebolo málo. Už som ich aj začala ľutovať, keď som im posielala asi stý mail s otázkami, vždy však boli ochotní. Bez ich pomoci by som sa na to nedala.
Chcem našich aspoň trochu odbremeniť a celkom sa teším na skúsenosť brigád popri štúdiu. Po ponuke sa začínam obzerať už teraz, no konkrétne to budem riešiť až po príchode do Anglicka. Vďaka službám CCCU pre študentov verím, že si s pomocou univerzity brigádu rýchlo nájdem. Určite je výhodou, ak už máte s niečím skúsenosť, ja sa napríklad pokúsim využiť moje znalosti z jazdenia na koni.
Ja s mojou sestrou Naty pri spoločnom “koníčku”
No keďže s našimi nevieme, aké celkové náklady ma čakajú, ani brigáda stačiť nebude a berú si úver. Je mi ťažko, že zadlžujem aj ich, ale je to o to väčšia motivácia nevzdávať sa a snažiť sa zvládnuť všetko, čo sa mi postaví do cesty. Okrem toho, na štúdium vám ešte požičajú, na dôchodok už nie.
BOJÍM SA, PRIZNÁVAM
Celá moja rodina aj priateľ mi budú chýbať, klamala by som, keby som hovorila niečo iné. Tieto pocity prídu na každého, asi ste si tým už prešli aj vy. Preto sa snažím toto leto čo najviac tráviť s rodinou a priateľom, aby som si trochu „nadbehla“ na obdobie, keď budem mimo domova.
Zhodou okolností moja najlepšia kamarátka odišla na EVS do Švédska, takže dostávam cenné rady, čo si zabaliť a ako sa zabývať v novej krajine. A mňa aj maminu upokojujú ceny akciových leteniek z Londýna, takže sa nebojí, že domov prídem len dvakrát za rok.
Bojím sa odlúčenia. Ale napriek tomu do toho idem. Pretože ak skúšate niečo nové a ani trošku necítite strach, dali ste si malý cieľ. A taký nemá zmysel. Nenechajte sa odradiť, ak aj vy rozmýšľate nad štúdiom v Anglicku. Keď sa niečoho bojíte, pustite sa do toho!
O mesiac odchádzam. Bol to zvláštny pocit kupovať si jednosmernú letenku. Cítila som sa ako taký dobrodruh. Nie je to výlet. A je to ďaleko. Uvidím, či to celé stálo za to a čo na mňa tam vonku čaká. Nebude to jednoduché, ale také to ani nemá byť. Potom by to bolo nudné. A o nudných veciach by ste určite nechceli čítať. ☺
