Blog
Prečo som sa rozhodla opustiť štúdium na slovenskej univerzite

Keďže som predtým študovala na Slovensku a práve teraz študujem vysokú školu vo Fínsku, rozhodla som sa poukázať na rozdiely, ktoré dosť citeľne vnímam...

Chcem upozorniť, že tento článok opisuje moju skúsenosť, na iných odboroch či univerzitách môže byť situácia iná.

MOJE ŠTÚDIUM NA SLOVENSKU

Na Slovensku som študovala v akademickom roku 2017/2018 na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Rozhodla som sa tu študovať kvôli programu “Podnikanie v cestovnom ruchu” na obchodnej fakulte.

Na školu som nastúpila po skončení štúdia na Škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku, kde som vyštudovala odbor propagačné výtvarníctvo. Hneď na začiatku štúdia som sa stretla s problémom pri profesorovi matematiky. Na prvom cviku si robil menší prieskum, kto prišiel z akej strednej školy. Keď zistil, že som z umeleckej, len sa milo usmial a okomentoval ma so slovami: “Slečna, nečakajte, že vás cez tú matematiku pustím.” A naozaj som ju neurobila.

Tento zážitok bol pre mňa jeden z najnepríjemnejších počas môjho štúdia na Slovensku a veľmi pekne vykresľuje situáciu, aká tu panovala. Čo mňa osobne najviac mrzelo a stále mrzí, že vyučujúci sa málokedy snažia žiakov podporiť v štúdiu a v ďalšom vzdelávaní.

Na niektorých cvikách nám vyučujúci na rovinu povedali, že po skončení štúdia budeme pravdepodobne takí znechutení, že sa odboru, ktorý študujeme, ani venovať nebudeme. Na Slovensku je veľmi zvláštny trend motivovania žiakov demotiváciou.

Vo Fínsku je systém nastavený inak

Táto demotivácia aj mňa viedla k ukončeniu štúdia a vycestovaniu do zahraničia. V čom sa má slovenské školstvo ešte čo učiť, je spôsob, akým vzdeláva. Vysoké školy sú nastavené v systéme, kde žiak nemusí pol roka vynaložiť takmer žiadne úsilie na štúdium. Máloktorý učiteľ zadáva projekty, poprípade iné prakticky využiteľné práce na pomoc žiakovi chápať učivo.

Väčšinou si študent len absolvuje potrebný počet cvík (málokedy sú prednášky povinné, preto tam väčšinou žiaci nechodia), a potom sa snaží celý obsah učiva naučiť za pár týždňov a urobiť skúšku. Tento druh vzdelávania je maximálne neefektívny a žiaci často po skúškovom nemajú poňatia o tom, čo sa naučili a ako môžu tieto vedomosti využiť.

Psychológia vzdelávania funguje štýlom “teraz si v tom sám, nauč sa, že v živote sa môžeš spoľahnúť len sám na seba”. Ja sama som tejto idei verila až do momentu, kým som prišla do Fínska a zistila, že tu je učiteľ osoba, ktorá ti pomôže okamžite, keď máš problém - a bez zbytočných hlúpych poznámok.

Keď som mala problém s matematikou vo Fínsku, zakaždým som mohla učiteľa poprosiť o pomoc, ktorú mi aj poskytol. Nikdy som nepočula žiadny hlúpy komentár typu “veď to si už mala vedieť” alebo “to vás mali naučiť na strednej”. Na rozdiel od Fínska, slovenskí žiaci sú často vo veľkom strese, a to hlavne z dôvodu zlého prístupu učiteľov. Často som sa stretávala so strachom zo strany študentov sa čokoľvek len opýtať profesora, aby ich potom horšie neohodnotil alebo sa im nevysmial.

VYSOKOŠKOLSKÉ ŠTÚDIUM VO FÍNSKU

Po roku strávenom na Ekonomickej som v podstate z trucu poslala prihlášku do Fínska na odbor International Business na Häme University of Applied Sciences.

Rozdiel medzi systémom vzdelávania som cítila od prvého dňa na škole. Študent je tu braný ako plnohodnotná bytosť, ktorá má právo sa vyjadrovať ku všetkému, čo sa na škole deje. Taktiež, systém vyučovania sa podobá skôr pracovnému pomeru než štúdiu. Hneď prvý týždeň na škole sme mali teambuildingy a prednášky, ktoré nám mali pomôcť pochopiť školský systém a taktiež aj fínsku kultúru. Po týždni praktického vzdelávania a budovania vzťahov medzi študentmi a učiteľmi sa začal náš prvý modul.

Školský rok je rozdelený do štyroch modulov ktoré trvajú každý dva a pol mesiaca. V každom module máme okolo päť až šesť predmetov. Počas týchto dvoch mesiacov máme hodiny, na ktorých pracujeme v skupinách na zadaných projektoch a aj individuálne pri iných úlohách, ktoré nám učiteľ zadá.

Samozrejme, učivo je zakaždým vysvetlené na hodine a následne prakticky rozobrané v skupinových prácach. Vďaka tomu sa skráti aj čas, ktorý potrebujete na prípravu pri skúškach a dovolím si tvrdiť, že veľa žiakov sa už ani nemusí na skúšky učiť.

Týždenne máme okolo dve-tri individuálne úlohy, ktoré by som prirovnala k seminárnej práci. Tieto úlohy si každý sám vypracujeme a potom nahráme do školského systému. Málokedy musíme niečo vytlačiť a doniesť.

Kamoši

V každom module máme predmet „Study and working life“- to je predmet, na ktorom zúžitkujeme vedomosti zo všetkých predmetov v praktickom projekte. Počas prvého modulu sme vytvorili Medzinárodný deň, čo bola akcia, ktorá mala predstaviť krajiny, z ktorých pochádzame. Boli sme rozdelení do skupín Marketing, Dekorácie, Preprava, Financovanie, Program a každá skupina sa venovala určitej činnosti z daného odvetvia.

Na projektoch pracujeme individuálne aj v skupinách

Na škole málokedy panuje stres a niečo také ako je krik učiteľa poprípade nadávanie žiakom alebo ich ponižovanie nepoznajú.

Na záver by som povedala, že štúdium vo Fínsku je oveľa komplexnejšie a časovo náročnejšie než na Slovensku. Avšak funguje bez stresu a bez strachu z učiteľov. Vzťah učiteľa a žiaka je na priateľskej úrovni. Môžeme sa na učiteľa obrátiť s čímkoľvek. Je veľmi cítiť, že zamestnanci školy sú tu pre nás, a že prácu so študentmi berú veľmi vážne a cenia si ju.