Blog
Pár vecí, ktoré sa zídu vedieť pred odchodom na strednú do Anglicka

Po viac ako mesiaci strávenom na strednej škole v Anglicku, myslím, že je vhodný čas to tu zosumarizovať. Bol to asi najrýchlejší mesiac v celom mojom živote – a stále mám akosi pocit, že som priletela iba včera. Stále si pamätám, v akom strese som bola na letisku a ako sa mi uľavilo, keď som sa dostala cez všetky kontroly.

Ešte keď sme vo Viedni čakali na boarding, dala som sa do reči s pár dievčatami, ktoré išli tiež študovať do Anglicka, aj keď sme bohužiaľ nešli na rovnakú školu. Celkom sa mi uľavilo, že v tom nie som sama a mala som sa počas čakania s kým porozprávať. Takže: Ľudia, neváhajte sa socializovať hneď od začiatku, verte mi, že to pôjde ľahko a pomáha to na nervy. Prestala som premýšľať, čo všetko som zabudla a uspokojila som sa s myšlienkou, že pošta funguje.

Kamarátov si nájde každý

Keď sme pristáli v Londýne, hneď ako sme vyšli z brány som videla ceduľku so svojím menom a bola som naozaj šťastná, že som sa nestratila – úprimne, najviac som sa bála toho, že ju prehliadnem a budem blúdiť. Postupne sa tam okrem mňa dostali aj traja ďalší chlapci a od toho momentu už bolo všetko lepšie. Títo traja chlapci so mnou totiž boli na škole a máme dokonca aj pár spoločných hodín.

Ak nikoho nepoznáte, netreba sa báť. Na mieste ako toto sa nové priateľstvá nadväzujú prakticky okamžite. Za ten mesiac, čo som tu, som si spravila viac kamarátov ako mám doma, čo ma dosť prekvapilo, keďže sa považujem za celkom obstojného introverta.

Mám pocit, že tu termín introvert nikomu veľa nehovorí. Všetci majú na všetkých číslo alebo iný kontakt, máme niekoľko skupín na WhatsApp-e alebo Facebooku, kde je nás všetkých dvesto zahraničných študentov. Všetko čo sa deje je skupinová aktivita. Či už nákup v Tescu, robenie úloh alebo výlety do iných miest. S toľkými ľuďmi okolo vás sa adaptujete celkom rýchlo, na to sa môžete spoľahnúť.

Bývanie v cudzej rodine

Pokiaľ sa budete rozhodovať medzi bývaním v rodine alebo na internáte, prakticky na tom vôbec nezáleží. Ja bývam v rodine a je to naozaj skvelé. Nemusíte sa báť, že by ste boli vynechaní z diania. Takéto srandy sa tu nedejú. Iba raz som povedala, že niekam nejdem, pretože si potrebujem dokončiť zadania. Dve hodiny na to mi zvonila polovica internátu, že mi idú pomôcť a že mi doniesli kávu. Ani neviem spočítať, koľko hodín som strávila na obidvoch internátoch robením úloh, ktoré často ani neboli moje.

Najprv som sa aj ja veľmi bála ísť do rodiny, lebo keď som sa s nimi v lete pokúšala rozprávať, nedopadlo to zrovna najlepšie. Dostávala som pár slovné odpovede, až som mala pocit, že to bola príšerná chyba. Teraz som za to, že som v rodine, naozaj vďačná.

S mojou UK mamkou som si naozaj výborne sadla a dokážeme sedieť celý večer v kuchyni nad kávou alebo čajom a rozprávať sa o živote. UK otec je jeden z tých typov, ktorý žije pre tie nekvalitné ´dad jokes´, ale po celom dni strávenom na college to padne dobre.

Ich syn moju školu dokončil tento rok. Buďme k sebe úprimné, všetky dievčatá v nejakom bode chceli mať staršieho brata. A tento môj je naozaj skvelý a myslím, že s ním mám možno ešte lepší vzťah ako s vlastným. Keď mu napíšem, že potrebujem zostať v škole dlhšie, spraví mi jedlo, aby už bolo hotové, keď prídem. Príde po mňa na stanicu, keď sa vraciame z výletu, aby som nemusela ísť o polnoci sama po meste. Netvrdím, že to robí úplne dobrovoľne, ale aj tak to robí. Okrem iného sa mi samozrejme smeje pri každej príležitosti a neustále ma provokuje, ale robím to isté. O tom sú súrodenecké vzťahy.

Ak pôjdete bývať s rodinou, je veľká pravdepodobnosť, že v nej bude ubytovaný viac ako jeden študent. Ja som skončila s chlapcom s Talianska, ktorý vie spraviť toho najlepšieho lososa, akého som kedy jedla.

A internát?

To je niečo ako džungľa. Vždy, keď tam prídem, niekto čaká pred dverami, pretože si zabudol kľúče a nikto ho nepočuje zvoniť, pretože v kuchyni prebieha hromadné karaoke piesní zo šesťdesiatych rokov pri robení lievancov. To sú krásy intráku.

Kuchynka je tam naozaj skvelá, najmä oproti našim milovaným slovenským internátom. Máte rúru, dve chladničky s mraziakom, niekoľko elektrických platní a, samozrejme, dve mikrovlnky. Izby sú priestranné a kúpeľňa primeraná.

Na internáte funguje princíp - čo je tvoje, to je moje. Ale aj s tým sa dá žiť. Jediné, čo mi na naozaj prekáža a práve kvôli tomu by som tam ani nešla - človek nikdy nemá svoj pokoj. Nemáte najmenšiu šancu byť chvíľu sám, pretože aj keď poviete, že je vám zle a chcete spať, tak vám na izbu príde celá kórejská delegácia rozprávať rozprávky na spanie. Prvý týždeň to bola zábava, ale mňa osobne to už prešlo.

Školské predmety si vyberáte sami

Teraz ma mrzí, že som s nimi viac neexperimentovala. Samozrejme, veľa závisí aj od učiteľov. Napríklad, na dejepise máme profesora, ktorý nám vždy prvých pár minút z hodiny púšťa náhodné kompilácie vtipných videí, čo našiel počas týždňa alebo ak sa práve hrá futbal, tak si pozrieme aspoň prvých pár minút. Na fotografii je zase profesorka, ktorá iba zalamuje rukami, akí sme talentovaní a teší sa zo všetkého, čo urobíme.

Bohužiaľ, sú aj zlí profesori ale myslím, že takí sú všade. Predmety si vyberajte naozaj starostlivo, ale nebuďte kvôli tomu v strese, pretože v priebehu septembra si pokojne môžete zmeniť celý svoj rozvrh. Moja osobná rada: Experimentujte. Skúšajte a hľadajte. Najlepšie predmety sú vždy odborné, ako psychológia, biznis, fotografia, divadlo alebo šport.

Ak niečo neviete, učitelia spravia všetko preto, aby vám pomohli sa chytiť, ale miestami je to ťažké. Naviac, biológia je chémia, chémia je fyzika, na fyzike sa preberá matematika a na matematike sa robia celý rok mocniny. Okrem toho, všetci zahraniční študenti máme hodiny IELTS (International English Language Tests) preparation, kde máme možnosť si v priebehu roka spraviť titul z angličtiny, ktorý však platí iba dva roky, aby sme si ho mohli podať na výšku. Aj tak je to ale zábava.

Po mesiaci sa tu už cítim celkom zabehnutá. Myslím si, že zlom prišiel vtedy, keď som si uvedomila, že britskí študenti majú rovnakú masu úloh ako my a nestíhajú tiež úplne rovnako. Bála som sa, že to tu bude oveľa horšie a ani zďaleka ma nemrzí, že som sem išla.

Sú to celoživotné zážitky a celoživotné priateľstvá. Neverím, že niekedy zabudnem na to, ako sa chlapci prvýkrát pokúšali zapnúť práčku alebo ako Taliani vytiahli zimné vetrovky v priebehu prvého týždňa, kým nám ostatným bolo teplo aj v mikine.

S láskou nenápadne motivuje a presviedča,

Danka