Blog
Najkratšie najdlhšie prázdniny a nový štart v Holandsku

Celé leto som žila z kufrov. Moja izba pripomínala skôr skladisko než domov. Niektoré tašky, ktoré som si doniesla z intráku, som ani nevybalila - iba presunula, aby sa nepovedalo.

Keďže moji rodičia nemajú bohvieakú mienku o úrovni výučby jazykov na školách, poslali ma na polovicu prázdnin do Anglicka. Niežeby som sa sťažovala.  Bolo skvelé si vyskúšať cudzí jazyk v praxi ešte predtým, ako na to budem dlhodobo odkázaná. Veľmi odporúčam – kto má príležitosť, nech ide. Odvaha mi nechýbala, ísť len tak, naslepo rovno do vysokej školy v Holandsku, by bolo ťažšie.

Aj keď som si pobyt užila, ukrátila som sama seba o čas doma s rodinou a kamarátmi. Z najdlhších letných prázdnin boli zrazu najkratšie.

V lúčení sa som už ale za posledné roky expert. Po toľkých skúsenostiach som prišla na to, že najlepšie je nenaťahovať to. Rýchlo a bezbolestne, ako keď sa strháva náplasť. Lepšie je sa spamätávať z šoku, ako plakať dopredu.

Hľadať izbu v kope sena

Nechcela som myslieť na to, čo bude. Chcela som sa naplno sústrediť na to, čo je dôležité teraz, a ešte si užiť posledné chvíle. Prioritné bolo pre mňa ubytovanie. Myslela som, že stačí ak sa tomu začnem venovať začiatkom júla. Chyba.

Mala som pocit, že všetci mali vždy veľa času, len mne jedinej už horelo pod zadkom. V zozname čakateľov na internátnu izbu som sa umiestnila ďaleko od čiary. Aj keď mi to na rovinu nepovedali, nemala som šancu ho dostať. Upokojovala som sa tým, že je lepšie byť bezdomovcom v Holandsku, ako sa vrátiť k rodičom domov so stiahnutým chvostom.

Ďalej som už hľadala ubytko cez Housinganywhere.  Rozhodujúce kritériá: cena, vzdialenosť od školy, zariadenie a spolubývajúci. Stálo ma to veľa nervov, veľakrát som bola odmietnutá a musela som moje nároky znížiť. Samozrejme, že najlepšie ponuky sa rýchlo rozchytali a ja som napokon veľmi na výber nemala. Prenajala som si izbu v byte nie priamo v Haagu, kde je škola, ale v podstate na predmestí. Izba nebola zariadená. Vtedy je dobré si prepočítať, či sa oplatí jednorazovo investovať do nábytku, alebo platiť viac každý mesiac.

4 ľudia, 1 auto a 3 dni na cestách

Jasné, že najjednoduchšie by bolo ísť lietadlom. Dokonca už fungujú aj priame lety z Košíc do Amsterdamu.  Z nejasného dôvodu sa ale u nás v rodine musí robiť vždy všetko inak. Keď som predtým presviedčala rodičov, aby ma podporili v štúdiu v zahraničí, ani mi nenapadlo, že sa napokon ešte nanominujú na cestu so mnou. Veď prečo si nespraviť výlet celá rodina?

Normálne požičali karavan a naplánovali celú cestu ešte aj so zastávkami kde-tade. Predstavila som si, ako ma privezú prvý deň na univerzitu aj s tým veľkým hebedom, povyskakujú, aby ma vyprevadili... a všetci ma vysmejú. Už dopredu som sa hanbila. Týždne som rozmýšľala ako im to vyhovorím. Vymýšľala som spôsoby ako to celé zastaviť a zároveň nesklamať rodičov, ktorí už odvolávali autocampingy v Holandsku, aby rezervovali miesto.

(Zdroj: rustholkarhu.fi)

Ale viete čo? Nič lepšie sa mi stať nemohlo.

Z praktického hľadiska : mohla som si zobrať vecí, koľko som len chcela. Žiadne obmedzenia batožiny ako v lietadlách a nemusela som to ani vláčiť sama.
Z ľudského hľadiska: strávila som ešte čas s rodinou. A pomohli mi prekonať tie prvé dni.

Keď potom odchádzali, nebola som smutná z toho, že ostávam sama. No srdce mi zlomilo vidieť moju maminu plakať. Naozaj mi to bolo veľmi ľúto. Vedela som, že ja to zvládnem, že sa o seba postarám. Ale chápem, ako veľmi sa o mňa moji rodičia boja. Predsa len, nie je to rodné ani vedľajšie mesto. Ani len rovnaký štát. Ak rozmýšľate o vycestovaní, buďte pripravení, že to jednoduché nebude ani pre nich.

Prvý deň po príchode do Haagu sme boli pozrieť byt, v ktorom som si prenajala izbu. Okolie vyzeralo perfektne a rodičia boli nadšení. Byt sedel opisu. Majiteľ (tak ako všetci), bol strašne milý a snažil sa nám vo všetkom vyjsť v ústrety. Dostala som kľúče a rovno sme išli do Ikey. Ďalšia výhoda atypickej situácie, v ktorej som sa ocitla, bol transport po meste a prevážanie nábytku. Zvyšok dňa sme teda strávili skladaním miliónov častí puzzle, čo vám Ikea predá namiesto postele, stolu, stoličky a skrinky. Napriek tomu sa to cenovo oplatí. A použiť rodinu ako lacnú pracovnú silu sa oplatí tiež.

​Keď som potom prvú noc spala namiesto v karavane vo svojej novej posteli, premýšľala som o tom, čo ma čaká ráno. Celé to bolo také neuveriteľné, až som neverila že sa to naozaj deje.  A pritom, to bol iba začiatok. Všetko sa to rozbehlo až v ďalších dňoch, ktoré vám opíšem nabudúce.