Stredoškolské štúdium v zahraničí
09.04.2018
Neviem, aký typ človeka si ty, ale ja veci veľmi do hĺbky neriešim. Človek by povedal, že predtým, ako pôjdem študovať na celý rok do cudzej krajiny, k cudzím ľuďom, ktorí hovoria tým čudným drsným jazykom, si vyhľadám čo najviac informácií. Alebo sa pokúsim spojiť s ľuďmi, ktorí podobný pobyt už zažili.
Ale ja? Pfff, nemala som najmenšie poňatie, čo ma čaká. V mojej hlave som mala možno americký sen života v zahraničí. Rok, ktorý zmení môj život. Rok, ktorý ma naučí byť samostatnou a ktorý si užijem naplno…
Čo sa zmení, keď odídeš študovať do zahraničia?
Pamätám sa, ako som si predsavzala, že v Nemecku budem každý deň robiť niečo iné a budem využívať svoj čas naplno. Predstavovala som si, ako po troch mesiacoch hovorím div že nie ako domáci. Teraz, keď sedím v mojej hosťovskej izbe a píšem tieto riadky, príde mi to naozaj vtipné.
Ale tak to už chodí, naše predstavy sú vždy oveľa pestrejšie a zaujímavejšie ako skutočnosť. Aspoň tie moje, ale treba spomenúť, že moja fantázia je naozaj veľká.
V skutočnosti tu mám normálny život stredoškoláčky. A áno, k tomu patria aj domáce úlohy, hodiny učenia sa, a samozrejme aj upratovanie a pomáhanie v domácnosti.
Medzi životom na Slovensku a v Nemecku nie je až taký rozdiel. Najväčšiu zmenu tvoria ľudia, s ktorými ho prežívam. Aj keby som mala ďalšie dva páry rúk, nedokázala by som spočítať na prstoch všetkých skvelých ľudí, ktorých som tu spoznala. S tunajšími výmennými študentmi sme jedna veľká medzinárodná rodina. Nespájajú nás len spoločné stretnutia s organizáciou - sú mi tu najbližší.
Každý z nás pochádza z inej krajiny, hovorí iným jazykom, bol inak vychovávaný a máme úplne rozličné povahy. Ale tu držíme spolu a je jedno či je niekto tichý, hanblivý alebo naopak na seba rád púta pozornosť. Ja som mala to šťastie a našla som si naozaj blízkych kamarátov aj v ročníku, ale na moju výmennú rodinu si vždy nájdem čas ☺
Ak sa chceš niečo naozaj naučiť, v Nemecku sa ti bude páčiť
Čo sa týka školy… hmm vedela by som si predstaviť aj zábavnejšie veci, ale to asi každý :D Musím sa však priznať, že nemecký školský systém - aspoň tu v Brandenburgu sa mi páči oveľa viac ako ten náš.
Hodiny tu trvajú 90 minút a človek si z nich aj niečo odnesie. Nemusí sa nárazovo učiť doma. Moja škola v Potsdame patrí k tým modernejším a je otvorená všetkým novým veciam. Na hodinách pracujeme s tabletmi, takmer každý učiteľ má pripravenú prezentáciu k danej téme a dokonca aj práce dostávame pridelené cez internet.
Písomky nemajú ukázať, koľko sa žiak stihol nabifliť za noc, ale či učivo pochopil a vie ho použiť v praxi. Ani v jednom teste som nemusela použiť definíciu od slova do slova alebo sa niečo naučiť naspamäť. Zadanie väčšinou požaduje, aby sme analyzovali, vysvetlili, odôvodnili či overili nejaký výrok, výpoveď alebo úryvok s použitím naučených a predovšetkým pochopených vedomostí.
Zo začiatku mi trvalo, kým som si na tento štýl zvykla. Za krátky čas som sa však aj naozaj veľa naučila. A to nie len v škole, ale aj o sebe samej.
Možno to nie je super-párty-rok, ktorý som si predstavovala, no je to rok, ktorý ma už teraz naučil neskutočne veľa a otvoril mi dvere plné možností dokorán.
