Vysokoškolské štúdium v zahraničí
13.09.2017
A je to tu. Tá myšlienka prišla. Chcem ísť študovať do Dánska! Jediné, čo mi bežalo hlavou, bolo: „Ako sa tam dostať, čo všetko potrebujem získať, zistiť, vybaviť?“ Cítila som sa celkom pokojne až pokiaľ prišla otázka, ktorá je najdôležitejšia zo všetkých:
Zvládnem to?
Začiatky môjho prihlasovacieho procesu na dánske školy boli plné zbytočných krokov, ktoré ma stáli viac námahy a peňazí. Bohužiaľ, zistila som až neskôr, že to ide aj ľahšie.
Predtým som si zaplatila drahé preklady dokumentov do angličtiny a chystala sa na pomerne drahý TOEFL certifikát. Nakoniec ma zachránila známa, ktorá mi odporučila Interstudy. V Interstudy som si urobila certifikát a postarali sa mi aj o ostatné vybavovačky s prihláškou. Môj vzťah s peňaženkou bol zachránený. V Interstudy mi veľmi pomohli, a tak som sa rozhodla im prispieť mojimi článkami o Dánsku.
Nakoniec som bola prijatá na školu ZIBAT v meste Køge na odbor AP Hospitality and Service Management. Ale tuším, že dobre vieš, že prijatie je len začiatok. V tomto článku ti opíšem môj príbeh z obdobia úplných začiatkoch v Dánsku, kde si prechádzam rôznymi kultúrnymi šokmi.
Ďalšími vhodnými univerzitami na štúdium v Dánsku sú VIA University College, VIA DESIGN, či International Business Academy.
Škola Zealand Institute of Business and Technology
Skoro pred rokom som bola ako ty. Nemala som ani potuchy, čo všetko ma čaká, okrem jednej veci. Odchod od rodiny, priateľov a miesta, ktoré tak dobre poznám.
Vie to byť stresujúce, ale to čo to naozaj je a nielen vie byť, je obrovský skok vpred.
Spoznávanie nového systému, inej mentality ľudí a novej krásnej krajiny ma namiesto smútku zo vzdialenosti od rodiny a priateľov zaplavovalo radosťou. Všetko som s nimi chcela zdieľať! Mala som pocit, že vďaka odchodu som k nim mala ešte bližší vzťah ako predtým.
Začíname...
Odkedy som prišla do Dánska sa ma veľa ľudí pýta: „Aké boli tie začiatky keď si prišla, boli ťažké?“
Pravdupovediac, mala som šťastie. Išla som sem s mojím priateľom, takže som nebola na všetko sama. Napriek tomu nás čakali chvíle, ktoré nás šokovali.
Hneď v prvý deň ako sme pristáli na letisku v Kodani, sme zablúdili. A samozrejme, ako praví turisti, sme si kúpili lístok v automate, ktorý je najviac cenovo nevýhodný. Vtedy som ešte nevedela, že ak by som šla do Marketu 7/11 na letisku a vypýtala si Rejsekort, cesta by ma stála o polovicu menej. Ale späť k príbehu, nech sa nasmeješ.
Lacná karta na cestovanie: Rejsekort
Snažili sme sa pýtať na cestu z Kodane do mesta Køge. Koho by napadlo, že mesto Køge sa vyslovuje ako „Kü-ue.“ A tak s mojím slovenským „Køge“ na mňa Dáni pozerali ako keby som mala štyri hlavy a chvost. Málokto pochopil, kam sa chceme dostať, a tak som sa obávala „do akej diery to idem, že to tam nikto nepozná?“ Nakoniec som naťukala do mobilu názov mesta a chodila s ním po ľuďoch. Mala som pocit, akoby som oznamovala príchod mimozemšťanov. Ale zabralo to. Jeden Dán nám presne poradil kam ísť. Zistili sme, že autobusová stanica, metro a vlak sú súčasťou letiska, takže je veľmi ľahké dostať sa všade, kde treba.
A tak sme sa konečne dostali na autobus s naším predraženým lístkom, ktorý nikto nekontroloval. Prečo? Pretože dánske „bu-bu“ je, že sú tu ľudia poctiví, a keď sa náhodou zistí, že ťa poctivosť obišla, tú pokutu celú ani nedočítaš.
Autobusár nasadol až po nás. Sedeli sme si v autobuse kľudní a s pocitom, že už sme na správnej ceste. Pomaly mala prísť zastávka, kde nám ujo Google hovoril, že máme prestúpiť. Ale...autobusár nezastavil! Zabudol? Nemal?? Bol to nesprávny autobus!? Išli sme sa spýtať.
Povedal nám, že ak chceme v autobuse vystúpiť na zastávke, tak máme stlačiť tlačidlo STOP pred konkrétnou zastávkou.
Cesta bola už potom celkom hladká.
Autobusová zastávka v Køge
Vystúpili sme na stanici v Køge a pomaličky sme sa blížili k nášmu ubytovaniu. Ako sme išli okolím s našimi vŕzgajúcimi koliečkami na kufroch, všimli sme si, že skoro žiadny dom nemá záclony a videli sme každému do domu. Aké neobvyklé. Dánske rodinky vnútri sme videli úplne jasne. Žiadny dom nemal ani trocha neporiadku a bol zariadený minimalistickým štýlom. Jediné miesto, kde sme postrehli záclony, bola pravdepodobne spálňa. Zákerne sme sa pousmiali.
Celkový prvý dojem bol, že ľudia vyzerajú viac pokojne a vyrovnane. Cítili sme, že sme na dobrom mieste a začala ma prevládať akási hrdosť z toho, že som sa sem dostala.
Typický dánsky dom bez záclon.
Netrvalo to dlho, kým sme zazreli adresu nášho ubytovania. Áno! Už mi predstavy oddychu na novom mieste preletovali pred očami až pokiaľ... sme nešli otvoriť dvere. Neboj, nebol problém v tom, čo bolo za nimi. Problém bol, že nešli otvoriť. A my sme pri našich zúfalých pokusoch vyzerali ako zlodeji. Kľúč pasoval. Klasicky sme sa snažili tlačiť kľučku nadol. Tlačili sme a tlačili, ale kľučka sa nepohla. A tak sme už našou unavenou mysľou pohli kľučkou nahor.
Fungovalo to!
Áno, Dáni otvárajú dvere kľúčkou nahor. Ale pozor, iba ak sú zamknuté!
Čo bolo ťažké, a čo vôbec nie
Po tomto všetkom, to čo som tu zvládla najľahšie, bola adaptácia. Veľmi ma prekvapilo, koľko tu je Slovákov a Čechov. A všetci mi boli - ochotní pomôcť. Počula som ich na ulici, v obchode, všade! Už som mala obavy, či som stále v Dánsku.
Najťažšia vec, ktorú som tu zažívala, boli nejasné informácie, ktoré dokázali veci sťažiť. Bála som sa chýrov, že sa v Dánsku nedá nájsť práca, alebo je ťažké dostať SU (finančná podpora od štátu) a pod. Presne tomuto sa budeme snažiť vyhnúť.
Čo ťa čaká nabudúce?
Nabudúce si odo mňa budeš môcť prečítať moje najlepšie tipy, ako som si našla ubytovanie a prácu, koľko tu všetko naozaj stojí a čoby len to! Ak budeš mať dobré otázky, pôjdeme spolu do takých detailov, že ani tvoja babka sa tu nestratí!
Ak sa sem chceš dostať, tak ťa sem chcem dostať v čo najväčšej pohode. Preto budem potrebovať aj tvoju spoluprácu. Píš mi všetky otázky, ktoré ti napadnú, pretože čím viac informácií budeš o tomto mieste vedieť, tým ľahšie ti viem dať informácie, ktoré potrebuješ. Budem sa zatiaľ snažiť ti tu všetko opísať prostredníctvom mojich príbehov, z ktorých si, pevne verím, budeš vedieť vždy niečo zobrať. ☺
Výhľad z môjho ubytovania. Taká študentská klasika ☺ P.S. Máme záclony.
